Turisti obdivujú balóny, no pod nimi sa ukrýva celé mesto. Niektoré chodby prejdete len po kolenách

Tisíce turistov tam prichádzajú za fotografiou balónov nad rozprávkovou krajinou. Iba málokto však tuší, že sa pod nimi ukrýva ďalšie mesto.

Bez okien, bez slnka a miestami aj s chodbami, ktorými sa dá prejsť iba po kolenách. V tureckej Kapadócii sme navštívili podzemný svet, kde kedysi žili tisíce ľudí.

Podzemné mesto ukryté pod turistickým rajom

Takto Kapadóciu pozná väčšina sveta. Stovky balónov s turistami vyrážajú na oblohu za úsvitu takmer každé ráno, aby sa kochali údoliami a rozprávkovými komínmi.

Že pod zemou sú labyrinty ulíc, ktoré sú až v hĺbke 14-poschodového vežiaku, vie zrejme málokto. My sme navštívili Kaymakli, to je rozlohou jedno z najväčších.

„V podzemnom meste mali všetko zabezpečené, od kostola, miestností spoločenských, marketov, so zásobami jedla, školy,“ uviedla sprievodkyňa Miriam.

„Táto vstupná miestnosť je stajňa,“ vysvetľuje sprievodkyňa priamo v podzemí.

Pod zemou sa domáci ukrývali pred nepriateľom. Niekedy týždne, niekedy celé mesiace.

Vzduch privádzali hlboké šachty

„Tu v jaskyniach vzduch cirkuloval. Sú tu vetracie šachty, hlboké desiatky metrov, ktoré privádzali čerstvý vzduch,“ vysvetlil sprievodca Mehmed.

Niektoré chodby sa dajú prejsť len v podrepe, niektoré sú úzke, že sa ledva prepcháte.

Takýchto podzemných miest so spleťou chodieb nájdete v Kapadócii niekoľko. V tomto konkrétne vraj žilo naraz až 10 000 ľudí.

Láka aj Slovákov

Kapadócia je približne v strede Turecka. Sopky, prírodné živly a človek vytvorili krajinu, ktorú do Turecka prichádzajú obdivovať aj Slováci.

„Trendom posledných rokov je, že ľudia nevyhľadávajú len more, ale aj poznávanie. Poznávanie s históriou aj zážitkové poznávanie,“ uviedla Nora Fedorová z CK Satur.

My sa momentálne nachádzame v múzeu pod holým nebom v dedinke Goreme, čo v preklade znamená nevídané mesto.

„Je to komplex kresťanských kláštorov tiež vytesaný do skaly. Vznikol v štvrtom storočí,“ povedal sprievodca Mehmed.

Skalné mesto je zapísané do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva a vo vnútri kamenných chrámov sú farebné fresky, ktoré dodnes nevybledli.

Koberce vyrábajú celé mesiace

Zážitkom je nazrieť aj do dielne na výrobu kobercov. To je v Turecku tradícia. Typický je dvojitý uzol a viažu ich miestne ženy.

„Minimum koberec vyrábame 5 až 6 mesiacov, máme koberce z hodvábu, ktoré sa robia aj dva roky,“ povedal Sedat, majiteľ dielne na výrobu kobercov.

Navštíviť Kapadóciu sa oplatí od mája do októbra. V zime je tu totiž naozaj zima, keďže sa nachádza vo výške 1000 metrov nad morom.